U� nieko�ko rokov sa za hranicami rozsiahleho prstenca parkov, ktor� sa naz�vaj� Planty, nach�dza na mape centra Krakova aj �as� mesta, zn�ma ako Kazimierz. Kedysi to bolo samostatn� mesto, dnes je to �tvr� Krakova, do ktorej sa m��ete �ahko dosta� z "Wawelskej pahorkatiny" (Wzg�rze Wawelskie).
Ka�d� k�t a z�kutie Kazimierza je svedkom skuto�nej krakovskej hist�rie: dej�n po�sk�ch �idov. M��ete ich vidie� v �zkych uli�k�ch, v po�etn�ch trhovisk�ch, v mal�ch kamenn�ch dom�ekoch, synag�gach a "kirkutach" - �idovsk�ch cintor�noch. Po trag�dii II. svetovej vojny a vra�den� �idov hitlerovcami, bol Kazimierz vy�udnen� a po�as nieko�k�ch desa�ro�� sa menil na ruiny. Zmeny, ktor� boli iniciovan� najm� na prelome osemdesiatych rokov, sp�sobili obnovu �tvrte, ktor� ve�mi r�chlo men� tv�r tejto �asti mesta. Dedi�i p�vodn�ch majite�ov, sa po z�skan� svojho majetku, okam�ite pustili do renova�n�ch pr�c. V skuto�nosti tu stoja starostlivo a pekne zrekon�truovan� budovy ved�a �plne zdevastovan�ch a zni�en�ch domov, ktor�ch po�et sa, na��astie, v�razne zmen�uje.
Kazimierz z�skal svoje miesto i na "striebornom pl�tne", v�aka Stevenovi Spielbergovi, ktor� sem pricestoval nakr�ti� svoj ve�kofilm "�indlerov zoznam", ktor� z�skal mno�stvo Oscarov. Od roku 1990 sa tu kon� Festival �idovskej kult�ry a idea, ktor� ho sprev�dza, sa zameriava najm� na hist�riu a trad�cie �ud�, ktor� tu kedysi �ili: na Kazimierzi sa konaj� kurzy, predn�ky a v�stavy. Smelo dnes m��eme tvrdi�, �e Kazimierz pre��va svoje znovuzrodenie a z�skava nov� tv�r.



K���om k tomu, aby sme mohli pochopi� popularitu, ktor� si Kazimierz z�skal, je neuverite�n� a dlhodob� tolerancia, ktor� st�le trv� - dva n�rody a dve rozdielne n�bo�enstv� tu spoluna��vali nieko�ko storo��. Pr�ve na Kazimierzi vyr�stli popri synag�gach i dva ve�k� a mas�vne gotick� kostoly Sv. Katar�ny a Bo�ieho tela. Kazimierz je krakovsk�m centrom nov�torsk�ch iniciat�v umelcov a intelektu�lov. Sta�� spomen�� zn�me divadlo "�aznia", ktor� uskuto�nilo svoju inov�ciu pr�ve na Kazimierzi. V poslednej dobe sa rozr�stol po�et kaviarn�, klubov a gal�ri�, ktor� pri�ahuj� najm� t�ch, �o pova�uj� Hlavn� n�mestie a jeho bl�zke okolie za pr�li� turistick�. Ka�d� odkr�va svoj vlastn� poh�ad na �arovn� a unik�tny Kazimierz. V susedstve exkluz�vnych hotelov a drah�ch re�taur�ci�, sa nach�dzaj� remeseln� dielne bra�n�rov, obuvn�kov a rytcov. Miesta n�bo�ensk�ho kultu stoja ved�a miest, ktor� v poslednom obdob� zaujali miesta "kultov�". Aby ste to mohli vidie�, treba sa len prejs� okolo "Nov�ho n�mestia" (Plac Nowy), pozd� Miodovej ulice a Podbrzezia, prejs� cez ulicu Szeroku - kde sa na otvorenom priestore kon� ka�d� rok koncert Festivalu �idovskej kult�ry, ktor� trv� a� do bieleho r�na a je po�as festivalu t�m posledn�m.
Ak prejdete na druh� breh Visly, do �asti mesta, ktor� sa vol� Podg�rze, nav�t�vite miesta, ktor� po�as II. svetovej vojny boli svedkami Holocaustu, ktor� Nacisti postavili pre obyvate�ov �idovsk�ho p�vodu: N�mestie hrdinov geta, Lek�re� pod Orlom a pozostatky koncentra�n�ho t�bora v Plaszowe.

Inform�cie:
Kazimierz je taktie� ob��ben�m miestom staro�itn�kov a milovn�kov staro�itnost� z "druhej ruky". V mno�stve mali�k�ch obchodov so staro�itnos�ami, sa ved�a seba vyn�maj� skuto�n� klenoty a �plne bezcenn� predmety. Ka�d� nede�u r�no sa Nov� n�mestie a priestranstvo pri tr�nici, ktor� sa nach�dza v ne�alekej �asti Grzeg�rzek, menia na bl�� trh. Mus�me v�m ale pripomen��, �e tak, ako v�ade na svete, mus�te si tu d�va� pozor na podvodn�kov, majstrov imit�ci�, tzv. vreck�rov a obchodn�kov, ktor� sa sna�ia na v�s zbohatn��.